Minulé výstavy

Matěj Lipavský, Václav Litvan, Vojtěch Skácel
18. 9. – 25. 10. 2019
RAUSCHEN | ŠUMĚNÍ Christine Camenisch | Johannes Vetsch /CH/
27. 5. – 27. 7. 2019
MIESTO BLÍZKOSTI, PRIESTOR ODLÚČENIA Daniela Krajčová, Peter Jánošík /SK/
4. 4. – 15. 5. 2019
PRACH NA POLICI / DUST ON A SHELF Gabor Kristóf /HU/
14. 2. – 21. 3. 2019
0ČI / AUGEN Fabian Ginsberg, Stefan Hayn /D/
8. 11. – 20. 12. 2018
DJ NA VOLNÉ NOZE / THE FREELANCE DJ Sláva Sobotovičová /SK/, David Fesl /CZ/
21. 9. – 25. 10. 2018
TEKUTÁ MATEŘSKÁ LÁSKA Ester Geislerová /CZ/, Milan Mazúr /SK/
28. 5. – 27. 7. 2018
JE TOHO VÍCE / THERE ARE MORE THINGS Jaro Varga, Dorota Kenderová /SK/
12. 4. – 18. 5. 2018
NATURALISMUS Vladimír Véla, Jaromír Šimkůj
18. 1. – 22. 2. 2018
LOUKY DIVOKÉ Mark Ther
9. 11. – 20. 12. 2017
The Reconstruction of Truth - Rekonstrukce pravdy Philipp Gasser /CH/
21. 9. – 29. 10. 2017
'PATADATA1 /CZ, DE, UK/ Václav Girsa, Franziska Hufnagel, Andrea Lédlová, Brian Reffin Smith, Lukas Troberg
19. 5. – 19. 5. 2017
BLIND SPOTS David Možný
11. 4. – 11. 5. 2017
CNS Šárka Koudelová, Ondřej Basjuk
2. 3. – 31. 3. 2017
PARTICIP č. 197 Tomáš Vaněk
15. 12. 2016 – 27. 1. 2017
GROUND Silvia Klara Breitwieser /D/
3. 11. – 2. 10. 2016
NEW HORIZONS II. András Cséfalvay /SK/
15. 9. – 16. 10. 2016
DOOM Kryštof Kaplan
20. 5. – 30. 6. 2016
I-SANCTUARY Irina Birger /NL/
7. 4. – 7. 4. 2016
ČUJKI Lenka Černotová
18. 2. – 18. 3. 2016
Dál a výš Daniel Vlček
25. 11. – 10. 12. 2015
Slack Motion / Uvolněný pohyb Ben Brix /D/
22. 10. – 20. 11. 2015
Per man ent fór ent per for man`s Per man ent fór ent per for man`s
15. 8. – 25. 9. 2015
HRY V GLOBUS Adéla Součková, Matěj Smetana
25. 6. – 31. 7. 2015
PALLIATIVE Iede Reckman /NL/
5. 5. – 5. 5. 2015
TOO MUCH, TOO SOON Katarína Hládeková, Ondřej Homola
18. 3. – 18. 3. 2015
HROZNÉ HROZNO A ZLÝ ZLÍN Jiří Kovanda, Markéta Othová
5. 2. – 11. 3. 2015
ANAGRAM Matthias Hesselbacher /D/
13. 11. – 19. 12. 2014
MARSEILLE Pierre-Gilles Chaussonnet /F/
1. 9. – 10. 10. 2014
Intertwined/Prolínání Antoinette Nausikaa /NL/
14. 3. – 14. 3. 2014
STŘET Pavel Hošek
13. 2. – 13. 2. 2014
COKOLI Jan Šerých
17. 9. – 18. 10. 2013
NĚCO Jan Ambrůz
18. 1. – 28. 2. 2013
MÍSTNÍ MUZEUM Dominik Lang
8. 11. – 2. 12. 2011
BARVY COLOURS FARBEN COLORI Lenka Vítková, Jiří Valoch
12. 7. – 28. 8. 2011
POZITIVY Zbigniew Libera /PL/
3. 5. – 3. 7. 2011
SPÍŠ TIŠE Zdeněk Gajdoš
23. 2. – 8. 4. 2011
NENÍ NÁVRATU Pavel Forman
25. 12. 2010 – 21. 1. 2011
SVĚT BEZ MÍSTA Habima Fuchs, Erwin Kneihsl, Markus Selg /D/
9. 9. – 22. 10. 2010
ANDREW´S HONEYMOON IN INDIA / ANDREWOVA SVATEBNÍ CESTA V INDII Andrew Gilbert /GB/
6. 5. – 4. 6. 2010
KW "FAMILY" Igor Korpaczewski
25. 3. – 30. 4. 2010
ROZHOVOR PŘES STĚNU Eva Koťátková
11. 2. – 19. 3. 2010
HLAVYVHLAVĚ Radim Hanke
10. 12. 2009 – 29. 1. 2010
MASKER1 Jakub Matuška
5. 11. – 4. 12. 2009
LABYRINTY Petr Kunčík
30. 9. – 30. 10. 2009
BEZČASIE Juliana Mrvová /SK/
4. 6. – 10. 7. 2009
PARTICIP 91 Tomáš Vaněk
23. 4. – 30. 5. 2009
PEPITO Tereza Velíková
26. 3. – 18. 4. 2009
MANDARINKY Jiří Kovanda
5. 2. – 20. 3. 2009
LESKYMOIDY Milan Houser
11. 12. 2008 – 31. 1. 2009
NÁLETY Lubomír Jarcovják
6. 11. – 6. 11. 2008
Zpět na výpis
1_2019_foto_toast_IMG_0492 2019_foto_toast_IMG_0485 2019_foto_toast_IMG_0507 2019_foto_toast_IMG_0511 2_2019_foto_toast_IMG_0503
Minulá výstava

MIESTO BLÍZKOSTI, PRIESTOR ODLÚČENIA

Daniela Krajčová, Peter Jánošík /SK/
4. 4. – 15. 5. 2019
  • Vernisáž: 2019. 04. 04. v 18:00
  • Fotografie: Libor Stavjaník
  • Kurátor/ka: Ján Kralovič

Anotace výstavy

Tvorba Daniely Krajčovej (*1983) je dlhodobo zviazaná s témami reflexie osobných príbehov ľudí, so subjektívnym rozprávaním na pozadí aktuálnych i historických udalostí. V jej diele sa proces tvorby stáva modelom odstraňovania sedimentov času v rozpamätávaní, ktoré sa viac ako ku kodifikácii udalostí vzťahujú k spomienke. Formálnym nástrojom tvorby je predovšetkým ilustrácia (kresbou, maľbou) a animácia, cez ktoré vyjadruje významovú stránku  diel. Daniela si v tvorbe často vyberá marginalizované, kontroverzné témy (problematika utečencov, židovského a rómskeho holokaustu, pogromov, obdobie Slovenského štátu, znárodňovania či združstevňovania) a vzťahuje ich k skúmaniu sociálnych, ľudskoprávnych dôsledkov, osobných príbehov. Jej práce sú založené na metóde animácie nielen vo význame výtvarnej realizácie, ale aj v zmysle aktivizácie k činnosti, živého priestoru integrácie. Cez skúsenosť i cez sprostredkovanie vnímania iných sa snaží o rehabilitáciu primárnych ľudských hodnôt spolupatričnosti a tolerancie.

Peter Jánošík (*1988) je výtvarník pohybujúci sa na území maľby, kresby a autorskej knihy. Tvorba založená na citlivom pozorovaní má u Petra dve roviny. Prvou sú abstrahujúce a znakové kresby často sa blížiace piktogramom. Druhou rovinou sú diela svedčiace o autorovej schopnosti až hyperrealisticky stvárniť skutočnosť. V prácach tematizuje motív ľudskej blízkosti, ako aj motív hranice v oboch jej ambivalentných polohách: ako motívu rozdelenia i susedstva. Peter je syntetik. Špecifické napätie diel vychádza z úsilia približovať formálnu stránku samotnému obsahu. Subtílna línia, nostalgická, mierne temná atmosféra, rudimentárna kresba prepájajúca figurálne i abstraktné znaky sú asociatívnym vyjadrením bezprostredného okolia, ako aj vlastného pocitového či myšlienkového stavu. Ten je premenlivý. Kresby tak možno chápať ako denníky, ktoré reflektujú minulosť, ale aktualizujú sa v diváckom pohľade a stotožnení.

Výstava Miesto blízosti, priestor odlúčenia prezentuje zmienené umelecké polohy oboch autorov. Daniela prezentuje v cykle akrylových malieb na plachty, vychádzajúcich z rozhovorov s utečencami, ktorí opisujú okrem vlastnej komplikovanej cesty z krajiny, z ktorej pochádzajú, aj siete medziľudských kontaktov a miest, kde sa počas exodu ocitli ich priatelia alebo najbližšia rodina. Vznikajú ilustrované mapy zachytávajúce ich vzťahy a (teraz už vzdialené) priateľstvá. Autorka vizuálne „osvetľuje“ (lat. illustró – na svetlo privádzať, objasňovať) rozprávanie a vytvára vlastné symbolické asociácie, ktorými pokrýva textilnú plochu. V použitom materiáli plachty využíva Daniela motív fyzickej prítomnosti (plachta, ktorá sa reálne využíva ako pokrývka na posteľ a zachytáva stopy telesnosti) a zároveň izolácie (plachta ako prvok sterilnosti, čistoty).  Samostatným dielom je animovaný film Persona grata (2019) vychádzajúci z príbehu Afganca žijúceho v Bratislave. Animácia výtvarne slobodne približuje príchod Faisala na Slovensko, jeho úsilie o integráciu i mnohé komplikácie.

Peter prezentuje výber z komornejších kresieb. Postavy a situácie nie sú popisné, je tu prítomná snaha po vyjadrení všednosti postoja či gesta. Autor pracuje s figúrou (ná)znakovo, odkazuje k nej ako na prvok reprezentujúci aj abstraktné vlastnosti. Verné, mimetické podanie je v kresbách upozadené a vystupuje dôraz na významovú stránku.  V iných dielach sa postavu vynecháva a pracuje skôr s princípom znakových a asociatívnych kresieb až na hranici abstrakcie.

Pre Petra je dôležité chápanie postavy vo všeobecnejšej rovine: ako figúry. Figúre rozumiem ako vzorcu, obrazcu či schéme. Motív nadobúda obsah na základe zmyslovej podobnosti s realitou. Figúra je to, na čo je upriamená naša pozornosť, čo sa stáva dominantným vo vnemovom poli a vyčleňuje sa z pozadia. Je vzorcom, ktorý koncentruje našu pozornosť. Postavy sa teda stávajú nositeľmi abstraktných vlastností, ktoré reprezentujú medziľudské vzťahy, ale aj osobné, intímne prežívanie.

Ústrednou myšlienkou výstavy je akcentovanie postavy ako figurálneho znaku, individuálnej výpovede ako niečoho, čo môže mať, respektíve má univerzálnejšiu platnosť. Figúra personifikuje. Na oboch autoroch ma zaujíma ich schopnosť vytvárať z príbehov iných alebo zo svojich zážitkov výtvarné atribúty reprezentujúce bazálnu ľudskú skúsenosť a potreby (pocit šťastia, spokojnosti, potreby blízkeho, ale aj osamotenia, straty, odlúčenia). Elementarizmus a redukcia foriem navyše napomáha takémuto chápaniu.

Miesto sa rodí schúlením, priestor vykročením. Vetu vztiahnem k vystaveným dielam. Tie tematizujú motív dôležitosti medziľudského kontaktu, prekonávania strachu, ale aj pocit osamotenia, odlúčenia. Utváranie pevných a obohacujúcich vzťahov je podmienené bezpečnou pozíciou miesta, ktoré zaručuje blízkosť. Priestor vytvára bariéru vzdialenosti, obmedzuje či znemožňuje kontakt. Miesto je uvedomením si prítomnosti, priestor je túžbou.

Text kurátora

Miesto blízkosti, priestor odlúčenia

Tvorba Daniely Krajčovej (*1983) je dlhodobo zviazaná s témami reflexie osobných príbehov ľudí, so subjektívnym rozprávaním na pozadí aktuálnych i historických udalostí. V jej diele sa proces tvorby stáva modelom odstraňovania sedimentov času v rozpamätávaní, ktoré sa viac ako ku kodifikácii udalostí vzťahujú k spomienke. Formálnym nástrojom tvorby je predovšetkým ilustrácia (kresbou, maľbou) a animácia, cez ktoré vyjadruje významovú stránku  diel. Daniela si v tvorbe často vyberá marginalizované, kontroverzné témy (problematika utečencov, židovského a rómskeho holokaustu, pogromov, obdobie Slovenského štátu, znárodňovania či združstevňovania) a vzťahuje ich k skúmaniu sociálnych, ľudskoprávnych dôsledkov, osobných príbehov. Jej práce sú založené na metóde animácie nielen vo význame výtvarnej realizácie, ale aj v zmysle aktivizácie k činnosti, živého priestoru integrácie. Cez skúsenosť i cez sprostredkovanie vnímania iných sa snaží o rehabilitáciu primárnych ľudských hodnôt spolupatričnosti a tolerancie.

Peter Jánošík (*1988) je výtvarník pohybujúci sa na území maľby, kresby a autorskej knihy. Tvorba založená na citlivom pozorovaní má u Petra dve roviny. Prvou sú abstrahujúce a znakové kresby často sa blížiace piktogramom. Druhou rovinou sú diela svedčiace o autorovej schopnosti až hyperrealisticky stvárniť skutočnosť. V prácach tematizuje motív ľudskej blízkosti, ako aj motív hranice v oboch jej ambivalentných polohách: ako motívu rozdelenia i susedstva. Peter je syntetik. Špecifické napätie diel vychádza z úsilia približovať formálnu stránku samotnému obsahu. Subtílna línia, nostalgická, mierne temná atmosféra, rudimentárna kresba prepájajúca figurálne i abstraktné znaky sú asociatívnym vyjadrením bezprostredného okolia, ako aj vlastného pocitového či myšlienkového stavu. Ten je premenlivý. Kresby tak možno chápať ako denníky, ktoré reflektujú minulosť, ale aktualizujú sa v diváckom pohľade a stotožnení.

Výstava Miesto blízosti, priestor odlúčenia prezentuje zmienené umelecké polohy oboch autorov. Daniela prezentuje v cykle akrylových malieb na plachty, vychádzajúcich z rozhovorov s utečencami, ktorí opisujú okrem vlastnej komplikovanej cesty z krajiny, z ktorej pochádzajú, aj siete medziľudských kontaktov a miest, kde sa počas exodu ocitli ich priatelia alebo najbližšia rodina. Vznikajú ilustrované mapy zachytávajúce ich vzťahy a (teraz už vzdialené) priateľstvá. Autorka vizuálne „osvetľuje“ (lat. illustró – na svetlo privádzať, objasňovať) rozprávanie a vytvára vlastné symbolické asociácie, ktorými pokrýva textilnú plochu. V použitom materiáli plachty využíva Daniela motív fyzickej prítomnosti (plachta, ktorá sa reálne využíva ako pokrývka na posteľ a zachytáva stopy telesnosti) a zároveň izolácie (plachta ako prvok sterilnosti, čistoty).  Samostatným dielom je animovaný film Persona grata (2019) vychádzajúci z príbehu Afganca žijúceho v Bratislave. Animácia výtvarne slobodne približuje príchod Faisala na Slovensko, jeho úsilie o integráciu i mnohé komplikácie.

Peter prezentuje výber z komornejších kresieb. Postavy a situácie nie sú popisné, je tu prítomná snaha po vyjadrení všednosti postoja či gesta. Autor pracuje s figúrou (ná)znakovo, odkazuje k nej ako na prvok reprezentujúci aj abstraktné vlastnosti. Verné, mimetické podanie je v kresbách upozadené a vystupuje dôraz na významovú stránku.  V iných dielach sa postavu vynecháva a pracuje skôr s princípom znakových a asociatívnych kresieb až na hranici abstrakcie.

Pre Petra je dôležité chápanie postavy vo všeobecnejšej rovine: ako figúry. Figúre rozumiem ako vzorcu, obrazcu či schéme. Motív nadobúda obsah na základe zmyslovej podobnosti s realitou. Figúra je to, na čo je upriamená naša pozornosť, čo sa stáva dominantným vo vnemovom poli a vyčleňuje sa z pozadia. Je vzorcom, ktorý koncentruje našu pozornosť. Postavy sa teda stávajú nositeľmi abstraktných vlastností, ktoré reprezentujú medziľudské vzťahy, ale aj osobné, intímne prežívanie.

Ústrednou myšlienkou výstavy je akcentovanie postavy ako figurálneho znaku, individuálnej výpovede ako niečoho, čo môže mať, respektíve má univerzálnejšiu platnosť. Figúra personifikuje. Na oboch autoroch ma zaujíma ich schopnosť vytvárať z príbehov iných alebo zo svojich zážitkov výtvarné atribúty reprezentujúce bazálnu ľudskú skúsenosť a potreby (pocit šťastia, spokojnosti, potreby blízkeho, ale aj osamotenia, straty, odlúčenia). Elementarizmus a redukcia foriem navyše napomáha takémuto chápaniu.

Miesto sa rodí schúlením, priestor vykročením. Vetu vztiahnem k vystaveným dielam. Tie tematizujú motív dôležitosti medziľudského kontaktu, prekonávania strachu, ale aj pocit osamotenia, odlúčenia. Utváranie pevných a obohacujúcich vzťahov je podmienené bezpečnou pozíciou miesta, ktoré zaručuje blízkosť. Priestor vytvára bariéru vzdialenosti, obmedzuje či znemožňuje kontakt. Miesto je uvedomením si prítomnosti, priestor je túžbou.