Minulé výstavy

Matěj Lipavský, Václav Litvan, Vojtěch Skácel
18. 9. – 25. 10. 2019
RAUSCHEN | ŠUMĚNÍ Christine Camenisch | Johannes Vetsch /CH/
27. 5. – 27. 7. 2019
MIESTO BLÍZKOSTI, PRIESTOR ODLÚČENIA Daniela Krajčová, Peter Jánošík /SK/
4. 4. – 15. 5. 2019
PRACH NA POLICI / DUST ON A SHELF Gabor Kristóf /HU/
14. 2. – 21. 3. 2019
0ČI / AUGEN Fabian Ginsberg, Stefan Hayn /D/
8. 11. – 20. 12. 2018
DJ NA VOLNÉ NOZE / THE FREELANCE DJ Sláva Sobotovičová /SK/, David Fesl /CZ/
21. 9. – 25. 10. 2018
TEKUTÁ MATEŘSKÁ LÁSKA Ester Geislerová /CZ/, Milan Mazúr /SK/
28. 5. – 27. 7. 2018
JE TOHO VÍCE / THERE ARE MORE THINGS Jaro Varga, Dorota Kenderová /SK/
12. 4. – 18. 5. 2018
NATURALISMUS Vladimír Véla, Jaromír Šimkůj
18. 1. – 22. 2. 2018
LOUKY DIVOKÉ Mark Ther
9. 11. – 20. 12. 2017
The Reconstruction of Truth - Rekonstrukce pravdy Philipp Gasser /CH/
21. 9. – 29. 10. 2017
'PATADATA1 /CZ, DE, UK/ Václav Girsa, Franziska Hufnagel, Andrea Lédlová, Brian Reffin Smith, Lukas Troberg
19. 5. – 19. 5. 2017
BLIND SPOTS David Možný
11. 4. – 11. 5. 2017
CNS Šárka Koudelová, Ondřej Basjuk
2. 3. – 31. 3. 2017
PARTICIP č. 197 Tomáš Vaněk
15. 12. 2016 – 27. 1. 2017
GROUND Silvia Klara Breitwieser /D/
3. 11. – 2. 10. 2016
NEW HORIZONS II. András Cséfalvay /SK/
15. 9. – 16. 10. 2016
DOOM Kryštof Kaplan
20. 5. – 30. 6. 2016
I-SANCTUARY Irina Birger /NL/
7. 4. – 7. 4. 2016
ČUJKI Lenka Černotová
18. 2. – 18. 3. 2016
Dál a výš Daniel Vlček
25. 11. – 10. 12. 2015
Slack Motion / Uvolněný pohyb Ben Brix /D/
22. 10. – 20. 11. 2015
Per man ent fór ent per for man`s Per man ent fór ent per for man`s
15. 8. – 25. 9. 2015
HRY V GLOBUS Adéla Součková, Matěj Smetana
25. 6. – 31. 7. 2015
PALLIATIVE Iede Reckman /NL/
5. 5. – 5. 5. 2015
TOO MUCH, TOO SOON Katarína Hládeková, Ondřej Homola
18. 3. – 18. 3. 2015
HROZNÉ HROZNO A ZLÝ ZLÍN Jiří Kovanda, Markéta Othová
5. 2. – 11. 3. 2015
ANAGRAM Matthias Hesselbacher /D/
13. 11. – 19. 12. 2014
MARSEILLE Pierre-Gilles Chaussonnet /F/
1. 9. – 10. 10. 2014
Intertwined/Prolínání Antoinette Nausikaa /NL/
14. 3. – 14. 3. 2014
STŘET Pavel Hošek
13. 2. – 13. 2. 2014
COKOLI Jan Šerých
17. 9. – 18. 10. 2013
NĚCO Jan Ambrůz
18. 1. – 28. 2. 2013
MÍSTNÍ MUZEUM Dominik Lang
8. 11. – 2. 12. 2011
BARVY COLOURS FARBEN COLORI Lenka Vítková, Jiří Valoch
12. 7. – 28. 8. 2011
POZITIVY Zbigniew Libera /PL/
3. 5. – 3. 7. 2011
SPÍŠ TIŠE Zdeněk Gajdoš
23. 2. – 8. 4. 2011
NENÍ NÁVRATU Pavel Forman
25. 12. 2010 – 21. 1. 2011
SVĚT BEZ MÍSTA Habima Fuchs, Erwin Kneihsl, Markus Selg /D/
9. 9. – 22. 10. 2010
ANDREW´S HONEYMOON IN INDIA / ANDREWOVA SVATEBNÍ CESTA V INDII Andrew Gilbert /GB/
6. 5. – 4. 6. 2010
KW "FAMILY" Igor Korpaczewski
25. 3. – 30. 4. 2010
ROZHOVOR PŘES STĚNU Eva Koťátková
11. 2. – 19. 3. 2010
HLAVYVHLAVĚ Radim Hanke
10. 12. 2009 – 29. 1. 2010
MASKER1 Jakub Matuška
5. 11. – 4. 12. 2009
LABYRINTY Petr Kunčík
30. 9. – 30. 10. 2009
BEZČASIE Juliana Mrvová /SK/
4. 6. – 10. 7. 2009
PARTICIP 91 Tomáš Vaněk
23. 4. – 30. 5. 2009
PEPITO Tereza Velíková
26. 3. – 18. 4. 2009
MANDARINKY Jiří Kovanda
5. 2. – 20. 3. 2009
LESKYMOIDY Milan Houser
11. 12. 2008 – 31. 1. 2009
NÁLETY Lubomír Jarcovják
6. 11. – 6. 11. 2008
Zpět na výpis
2018_foto_toast_IMG_4030 2018_foto_toast_IMG_4031 2018_foto_toast_IMG_4303 2018_foto_toast_IMG_4312 2018_foto_toast_IMG_4315 2018_foto_toast_IMG_4345
Minulá výstava

JE TOHO VÍCE / THERE ARE MORE THINGS

Jaro Varga, Dorota Kenderová /SK/
12. 4. – 18. 5. 2018

Text kurátora

Friedrich Nietszche už dávno diagnostikoval západnú civilizáciu ako tú, ktorá sa posúva k poslednému človeku. Poukazuje, že v poslednom storočí, v ktorom vrcholí úspech modernistického projektu so svojím technologickým aparátom, tienistá stránka progresu ešte neprejavila svoj devastujúci efekt na geológiu. Podobne nám to pripomína aj Félix Guattari, že všetky krízy sa ohlasujú dlho pred svojim vypuknutím. Je vyvrcholením nastávajúcej krízy totálne oddelenie človeka od prírody? Je posledný človek monumentálnou figúrou, stojacou na vysokom podstavci, vytvorenom z vyťaženej planéty? Natoľko vysokom, že nedosiahne na akýkoľvek život mimo neho samého? Kapitalizmus západu sa nezaujíma o niečo špecifické, dominantné, o kód. Realizuje sa na úrovni dekódovania, čo znamená že neprináša žiadnu špecifickú formu poznania. Skôr ide o dis/re-organizáciu informácií, v centre čoho je kapitál. Rasizmus, sexismus a ďalšie duálne ideológie vychádzajú z kulturalizmu, organizácie sveta, ktorý nás čoraz viac vzďaľuje od prírody. Zrušenie spojenia medzi ľudským životom a prírodou je sprevádzané ťažkou daňou, ktorú museli zaplatiť tí „iní“ (asociovaní s prírodou). Bližšie k prírode znamená ďalej od spoločenského a právneho statusu, od osvietenstva a od budúcnosti projektovanej bielym človekom západu. 2. Atómy, ktoré tvoria hmotu, sa spájajú v rôznych kombináciách podobne, ako písmená abecedy, ktoré vytvárajú slová, vety alebo absurdné slovné asambláže. Atómy kódujú informácie. Základné elementy hmoty sa správajú ako znaky, navzájom sa informujú, volia, eliminujú, reektujú. Podobne ako človek, generujú a absorbujú informácie a vedomosti. Oni kódujú, my kódujeme, oni počítajú, my počítame, oni hovoria, my hovoríme. Poznanie je teda schopnosťou načúvať a prekladať jazyky vecí. Napríklad Nietzsche nepovažoval poznanie za našu schopnosť porozumieť všetkému, čo nás obklopuje. Neuvažoval v intencii myseľ verzus hmota, v duálnom nahliadaní na svet, ktorým je charakteristická naša doba. Vedomosť je vytváranie konsenzu a modelovanie pohľadu na to „cudzie mimo nás“, aj na zem a napokon aj na život. Keďže Informácie cirkulujú univerzálne medzi totalitami všetkých existujúcich vecí, nemôžeme tvrdiť, že sme jedineční, ako sme o tom presvedčení. Absurdná asambláž, akási Verneova Jaskyňa hmoty a zrkadiel je reverzom Platónovej jaskyne. Je zmenšeným obrazom vonkajšieho sveta, každý lúč svetla, žiariaci na komplexnú skladbu minerálov a hornín, v jaskyni sa mnohonásobne zrkadlí, prijíma a vysiela milióny informačných vlákien. Jaskyňa tu predstavuje realitu vonkajšieho sveta a vecí, ktoré sú schopné vysielať a prijímať informácie - každý objekt sa môže stať subjektom iného objektu. Verneova jaskyňa je v protiklade s antropocénnym a kapitalocénnym. Predstavuje víziu, ktorú má univerzum samo o sebe. 3. Horla je protagonista krátkej novely Maupassanta, fantóm, zjavujúci sa v tieni. Je priesvitný, ale vyžarujúci svetlo. Existuje a zároveň nie. Je prítomný a absentuje. Je tu a niekde inde. Je to zvláštna spektakulárna figúra, cez ktorú prúdi a odráža sa nekonečné množstvo obrazov. Horla stojí pred zrkadlom, a zachytáva obrazy ešte predtým, ako ich pohltí a odrazí samotné zrkadlo. Je simulacrum. Informácie cez neho prúdia ako cez priesvitnú záclonu.